V piatok rano (1.2.2008) okolo 1:40 hod koncim v praci. Volam dohodnutemu kamosovi.
Prijde po mna autom, odvezie ma domov, tam dobalim posledne detaily najma do maleho batohu, zkontrolujem pas, doklady, peniaze, ze mam adresu hotelu a ze mam papier s itinerarom letu.
Spime necele tri hodiny a potom me vezie na letiste.
Kamos mi prorokuje chaos, ja se citim pokojne.
Zastavime sa na benzinke dotankovat a ja si kupujem nieco na ranajky.
Prideme na letiste a ja neviem najst papier s itinerarom. Zmatkujem.
Kamarad ma ukludni a zavedie k prepazke, stacilo dat pas a povedat kam letim.
Ziaden papier nebolo treba. Som mu vdacna, ze je tu so mnou a ze ma ukludnil. Moj batoh mizne v utrobach letistneho mechanizmu. Tak este predam kluce, ktore mi bude kamos strazit.
Pusa, objatie, "Ahoj!" a už ukazujem pas a letenku a uz som na to naozaj sama ...
Hladam Gate C7. Odlet je odlozeny kvoli spatnemu pocasiu v Amsterdame. Cakame.
Nakoniec nas pustaju do lietadla a zase cakame.
A hura, konecne letim ! Vychutnavam si stupanie. Ten prima pocit poznam z hojdaciek a vytahov, ale tu je dlhsi. Preglgam, aby som zmenila tlak v usiach. Sedim pri okienku, tak sa pozeram von.
Ziadne hlboke hvozdy - i lesy su ako pravouhle policka - stromy vysadene do pravidelnych radov.
ALE JA LETIIM !!!
V Amsterdame som lietadlo relativne v pohode stihla, ked sa naloduje pol miliona ludi, tak to je celkom slusna fronta. Do lietadla som sa dostala vcas. Ale aj tak neletime. Najprv nam chybali este traja ludia a potom .. potom nam zblbol palubny pocitac, tak ze aby ho mohli restartnut, na chvilku vypli vsetku elektriku v lietadle okrem nudzoveho osvetleni. A potom pocitac testovali. Odleteli sme az za cca 2 hodiny.
Moje poznámky k druhému letu:
HURAA LETIIME ! UZ LEN NEJAKYCH 6000km A ... A NIC ... DOVOLENAAA.
ZACALA UZ DNES RAANO ODOVZDANIIM test reportu.
FAAAJROOOONT!
16 dni jen pro mne - zadne testy, zadne zvasty o praci
(no uz to vidim, sama to asi coskoro porusim)
JUPIIII ! OPOUSTIIIM EVROPU !!! PRVNE V ZIVOTE !!
a pak tam mam nakreslene slniečko s cedulkou "Dovolena" :)
V lietadle som sedela s prijemnym indickym parom, toho casu uz 40 rokov zijucim v Kanade.
Myslim, ale neviem to iste, ze maju nieco spolocne s hudbou, tancom, mozno aj divadlom. Ale nejak viac som po tom nepatrala. Striedavo som spala, pocuvala hudbu, citala, pozerala film, rozpravala sa, jedla a tesila do Indie. Jedlo bolo mnam, ale bonus bolo cervene vino. Fakt mi velmi chutilo. A rozosmial ma obal na balenej vode. Vraj prava alpska mineralka - Made in Turkey.
V Delhi som si vystala frontu na imigracne, odovzdala vyplnenu bumazku, dostala stempel do pasu a ustrizok bumazky, ktory budem este potrebovat. Potom este jedna kontrola. A potom hladam beziaci pas s batozinou z nasho letu. Hm chapem ze pol miliona ludi, to chvilu trva, ale sakra, kde je moj batoh ? Uz som tu hodinu a pol. Uz hlasia, ze dalsie batohy z tohto letu nebudu. Aha tu je, lezi bokom. Neviem ci bol vobec na pase, alebo ho tu niekto vylozil extra, ale hlavne MAM HO.
Tak a uz si to valim k vychodu, odovzdavam ustrizok z bumazky. Ulicka, vpravo a vlavo su zabradlia a za nimi ludia cakajuci na niekoho .. hladam konkretnu osobu ... znamy hlas pocujem vlavo ... hura .. este ma posiela naspat, kupujem za "statom garantovanu cenu" cestu taxikom ...
A dalej ?.. to uz je iny pribeh
Prijde po mna autom, odvezie ma domov, tam dobalim posledne detaily najma do maleho batohu, zkontrolujem pas, doklady, peniaze, ze mam adresu hotelu a ze mam papier s itinerarom letu.
Spime necele tri hodiny a potom me vezie na letiste.
Kamos mi prorokuje chaos, ja se citim pokojne.
Zastavime sa na benzinke dotankovat a ja si kupujem nieco na ranajky.
Prideme na letiste a ja neviem najst papier s itinerarom. Zmatkujem.
Kamarad ma ukludni a zavedie k prepazke, stacilo dat pas a povedat kam letim.
Ziaden papier nebolo treba. Som mu vdacna, ze je tu so mnou a ze ma ukludnil. Moj batoh mizne v utrobach letistneho mechanizmu. Tak este predam kluce, ktore mi bude kamos strazit.
Pusa, objatie, "Ahoj!" a už ukazujem pas a letenku a uz som na to naozaj sama ...
Hladam Gate C7. Odlet je odlozeny kvoli spatnemu pocasiu v Amsterdame. Cakame.
Nakoniec nas pustaju do lietadla a zase cakame.
A hura, konecne letim ! Vychutnavam si stupanie. Ten prima pocit poznam z hojdaciek a vytahov, ale tu je dlhsi. Preglgam, aby som zmenila tlak v usiach. Sedim pri okienku, tak sa pozeram von.
Ziadne hlboke hvozdy - i lesy su ako pravouhle policka - stromy vysadene do pravidelnych radov.
ALE JA LETIIM !!!
V Amsterdame som lietadlo relativne v pohode stihla, ked sa naloduje pol miliona ludi, tak to je celkom slusna fronta. Do lietadla som sa dostala vcas. Ale aj tak neletime. Najprv nam chybali este traja ludia a potom .. potom nam zblbol palubny pocitac, tak ze aby ho mohli restartnut, na chvilku vypli vsetku elektriku v lietadle okrem nudzoveho osvetleni. A potom pocitac testovali. Odleteli sme az za cca 2 hodiny.
Moje poznámky k druhému letu:
HURAA LETIIME ! UZ LEN NEJAKYCH 6000km A ... A NIC ... DOVOLENAAA.
ZACALA UZ DNES RAANO ODOVZDANIIM test reportu.
FAAAJROOOONT!
16 dni jen pro mne - zadne testy, zadne zvasty o praci
(no uz to vidim, sama to asi coskoro porusim)
JUPIIII ! OPOUSTIIIM EVROPU !!! PRVNE V ZIVOTE !!
a pak tam mam nakreslene slniečko s cedulkou "Dovolena" :)
V lietadle som sedela s prijemnym indickym parom, toho casu uz 40 rokov zijucim v Kanade.
Myslim, ale neviem to iste, ze maju nieco spolocne s hudbou, tancom, mozno aj divadlom. Ale nejak viac som po tom nepatrala. Striedavo som spala, pocuvala hudbu, citala, pozerala film, rozpravala sa, jedla a tesila do Indie. Jedlo bolo mnam, ale bonus bolo cervene vino. Fakt mi velmi chutilo. A rozosmial ma obal na balenej vode. Vraj prava alpska mineralka - Made in Turkey.
V Delhi som si vystala frontu na imigracne, odovzdala vyplnenu bumazku, dostala stempel do pasu a ustrizok bumazky, ktory budem este potrebovat. Potom este jedna kontrola. A potom hladam beziaci pas s batozinou z nasho letu. Hm chapem ze pol miliona ludi, to chvilu trva, ale sakra, kde je moj batoh ? Uz som tu hodinu a pol. Uz hlasia, ze dalsie batohy z tohto letu nebudu. Aha tu je, lezi bokom. Neviem ci bol vobec na pase, alebo ho tu niekto vylozil extra, ale hlavne MAM HO.
Tak a uz si to valim k vychodu, odovzdavam ustrizok z bumazky. Ulicka, vpravo a vlavo su zabradlia a za nimi ludia cakajuci na niekoho .. hladam konkretnu osobu ... znamy hlas pocujem vlavo ... hura .. este ma posiela naspat, kupujem za "statom garantovanu cenu" cestu taxikom ...
A dalej ?.. to uz je iny pribeh
