Postupne ale, ako vzrastá ozajstná inteligencia, stáva sa myslenie prebytočným. Dokonalý človek už nepremýšľa, ale proste "vie" a reaguje spontánne. Myslenie je náhrada za doteraz nedostatočnú inteligenciu. Čím je inteligencia vyššia, tým menej potrebujeme myslenie. Vnímáme potom jasne rozdiely, dokážeme rozoznať pravú skutočnosť od zdanlivej, bez toho aby sme o tom museli premýšlať.
Dokiaľ ale nie je naša inteligencia dokonalá, musíme premýšlať. Musíme myslieť dopredu. Keď potom príde situácia, o ktorej sme premýšľali, jednáme podľa svojho myslenia. Jednáme tak neustále podľa minulosti, aj keď možno dávno nastala iná situácia. Dokiaľ myslíme, je naše jednanie určované minulosťou. Ale všetko sa mení a všetko plynie.
Musíme dokonca premýšľať nad tým, ako urobiť svojmu partnerovi radosť. Keby sme ho ozaj milovali, nepotrebovali by sme už o tom uvažovať. Jednali by sme potom z lásky a mohli by sme si byť istý, že v každom okamihu urobíme to správne. Myslenie sa tak často stáva náhradou za chýbajúcu lásku.
Myslenie je báječná vec a my by sme sa mali naučiť ho naozaj ovládať. Ale mali by sme mať na pamäti, že je to stále len náhrada za to skutočne podstatné, čo stojí za to získať, a to je múdrosť a láska.
zdroj: Kurt Tepperwein / Duchovné zákony - kap. Teorie a prax psychohygieny
